Jakutsko 2015
V septembri 2015 som mal možnosť s chalanmi Tiborom a Martinom, navštíviť najväčšiu republiku ruskej federácie Republiku Sacha, ktorá sa tiež nazýva Jakutsko. Leží vo východnej časti Ruska, na ďalekom východe. A je to Sibír. Má rozlohu viac ako 3mil km² a žije tu necelý jeden mil. obyvateľov.
Prileteli sme z Moskvy do hlavného mesta Jakutsk.
Ďalej sme pokračovali autom no najskorej sme museli preplaviť najväčšiu rieku akú som v živote videl – majestátnu Lenu. To špinavé auto s kartónom na streche bol náš dopravný prostriedok.
Raňajky či skorej obed sme si dali v tejto kaviarni.
Po celodennom trmácaní strašnými, špinavými a nespevnenými cestami v daždi sme k večeru dorazili do mestečka Хандыга /Khandyga. Ubytovali sme sa v tomto objekte. Pred ubytovňou sme obdivovali takýto vytunený autiak. Vraky tu nikto nerieši.
Ráno sme sa naložili útulnej plechovej búdky na Kamaze.
Nikto so sprievodcov nám nevedel povedať ako dlho budeme na ceste. Ich tajnostkárstvo sme pochopili až v tábore. Cestou sme niekoľko krát menili kolesá – dostali sme niekoľko defektov. Všetky 3 rezervné kolesá sa minuli pomerne rýchlo a tak pri každom ďalšom defekte sa musela meniť duša.
V búde na korbe Kamaza sme strávili dva celé dni a jednu noc. Večer pri ohníku nesmela pred spaním chýbať vodka.
Druhý deň v Kamaze sme došli na koniec cesty. Vodu sme pili priamo z rieky, ktorú sme brodili nákladiakom.
Rýchlosťou možno 10km/hod sme si Kamazom razili cestu korytom rieky po klzkých kameňoch a neustále sme brodili tok riečky. Pri jednej zo zastávok sme nalovili ryby.
Jedli sme ich surové pokrájané na kolieska a posolené. Zalievali sme to pravdaže vodkou. V tábore sme z nich urobili tento rybí šalát s cibuľkou (bez tepelnej úpravy). Chutilo to výborne.
Ubytovali sme sa v tomto malom zrube.
Pred zrubom mal svoju „kuchyňu“ Leonid. Staral sa o nás výborne. Vedľa zrubu boli na strome zakliesnené tieto lopaty losa pohryzené medveďom.
Na dohľad od zrubu sme mali „báňu“ (po našom niečo ako saunu, kde sme sa umývali a saunovali.
Bola to úžasná horská krajina nemálo podobná našim dolinám v Tatrách.
5 dní sme chodili s Tiborom po dolinách a kopcoch a hľadali sme snežného barana.
Nakoniec sme ho ulovili až v posledný deň. Mal som s toho trocha aj radosť, mohol som tak každý deň sprevádzať Tibora a filmovať. Toto je baran ktorého ulovil namiesto losa náš lovecký kolega Honzo.
V tomto širokom údolí zase Martin ulovil obrovského losa.
Príroda bola nepopísateľne krásna.
Naši lovecký sprievodcovia si na pleciach nosili „klasiku“.
Mäso z ulovených zvierat sme skladovali v prírodných chladničkách. Proti divej zveri sa tam zavesilo prepotené tričko.
V Jakutsku sa mi splnil dávny sen nájsť zhod z losa.
Toto je len pár dokument. fotografií z cesty. Nešiel som tam fotiť. To hlavné – zvieratá a vtáky mám na videu. Chcel by som urobiť o našej ceste filmový dokument. Tešte sa a sledujte náš web.
Rasťo