27. 9. 2007

Už sa to opäť začalo.

Áno, dlho očakávaný mesiac september je tu! S jeho príchodom začalo byť v lesoch Malých Karpát (a nielen tu) pekne dusno. Nie, nemám na mysli to, že začala jelenia ruja. Dusno je v poľovníckych revíroch, pretože s príchodom septembra boli rozdané povolenia k lovu. A ich držitelia nelenia (veď platí pravidlo - ak nie ja tak určite niekto druhý). Zo skríň okrem pušiek vytiahli aj najrôznejšie maskáčové zvršky, dobili batérie všakovakých halogénových svetlometov, naliali palivo do terénnych vozidiel najrôznejšieho vzhľadu a typu (zväčša však bez registračných značiek), dokúpili „proviant“ a vyrazili brázdiť lesy a lúky chránenej krajinnej oblasti.
Už niekoľko rokov sa snažíme vyhýbať našim rodným Malým Karpatom. Cez uplynulý víkend sa Roman výnimočne vybral v okolí domova pozrieť jelene. Stretol tam ale podstatne viacej novodobých „safari lovcov“ ako ručiacich jeleňov. Nájsť tam poľovníka kráčajúceho  s puškou na pleci je v súčasnosti zvláštnosťou. V kedysi pokojných lesných zákutiach, v prirodzených zónach pokoja a neprístupných húštinách sú dnes do prachu vyjazdené koľaje.  Tam kde zver cez deň zalíhala sú nasypané hromady páchnuceho, pariaceho sa „niečoho“ a nad tým stoja všakovaké „búdy“ (nechcem to ani nazvať posedy?) najrozmanitejšieho tvaru a z ešte rozmanitejšieho materiálu - od umakartu cez nepremokavé maskáčové plachty až po oceľový plech!. Pod týmito stavbami sa povaľujú plechovky od piva, sklenené a PET fľaše od rôznych alkoholických i nealkoholických nápojov a iný nepotrebný obalový materiál, ktorý už tí čo ich obsah na týchto strieľňach konzumovali, viac nepotrebovali a možno ani nevládali odniesť z prírody.
Priamo pri našej rodnej vieske vzájomne hraničí 5 poľovníckych revírov. Malé Karpaty sú skutočne malé a maličké sú aj tamojšie lovecké revíry. Večer čo večer sú políčka pod lesom presvecované silnými reflektormi z prechádzajúcich áut. Výstrely z guľovníc niekoľko krát do týždňa rušia inak idylický pokoj tohto miesta. Mali by ste vidieť ako intenzívne sa loví priamo v tomto kúte, kde je všetka zver všetkých. Zaujímalo by ma, akú radosť spôsobilo nejakému nadšenému lovcovi ulovenie (možno jeleňa?) výstrelom, ktorý tam zaznel 23.9.2007 o 01,35 hod (bol spln alebo menej ako hodina po západe slnka???)? V tú istú nedeľu večer okolo 19,30 hod sa Roman mimo iné telefonicky spýtal jedného jeho známeho poľovníka ako ručia a či bol dnes dotyčný počúvať. Dostal odpoveď, že dotyčný ešte len pôjde „von“, lebo vraj najlepšie ručia okolo 23,00 hod!
Takéto „dusno“ bude v Malých Karpatoch do konca kalendárneho roka, ba aj neskorej, lebo diviaky na monitoring sa predsa môžu loviť stále. Preto nie aby ste si nebodaj dovolili niekde sa tam niekde pliesť!!!
V totálnom stave znechutenia, ale Romanovi cez víkend zlepšila náladu jedna maličká šelmička, ktorá našla útočisko priamo na našom dvore v hromade kamenia. Ide o bystrú lasicu, ktorá veľmi dobre reaguje na vábničku a vcelku ochotne pózuje kamere. Napriek tomu, že obaja máme lovecké lístky, nemusí sa u nás obávať o svoj život.